Prvou knihou, ktorú Veliký prečítal sám (a teda ja netuším o čom je ... vlastne áno o čarovaní:-) bola Naša mama je bosorka od Gabriely Futovej. Začal ju čítať v kníhkupectve raz podvečer, aby zahnal nudu, ktorá ho obchádzala pri pomyslení, že bude musieť vydržať sedieť pri dospelých a ich rozhovoroch. Dočítal ju večer doma. A bol na seba hrdý. A ja na ňho ešte viac.
A teraz po dvoch rokoch prišla prvá kniha, ktorú si prečítal sám v češtine. Bertík a čmuchadlo od Petry Soukupovej. Po prvej spoločnej kapitole bol zvedavý. To je dobrá motivácia. Že ju prečítal sám som zistila, až keď už bolo dočítané.
Povedal, že to bola dobrá kniha a že by ju chcel prečítať ešte raz spolu so mňou. (Fíha, on ešte chce so mňou zdieľať zážitky. Vyznamenanie. Ako dlho ešte?)