Sen o somárskych ušiach

Cez víkend sa Malinkému sníval hrôzostrašný sen, že mu do rána narástli somárske uši. Asi ho hryzie svedomie. Trochu to má na svedomí aj Pinocchio.

Čítali sme nedávno totiž jeho dobrodružstvá. Pinocchio ako literárna postava je mi naozaj nesympatický. Stelesnenie lenivého, naivného, hlúpeho chlapca. Predpokladám, že to bol autorov zámer (ale nezisťovala som to). Napriek mojej antipatii však obaja moji chalani radi počúvali príhody dreveného panáčika s dlhým nosom. 

Pinocciove dobrodružstvá existujú v rôznych verziách. My máme túto z edície "SME pre deti". Má krásne ilustrácie. Ich autorom je Juraj Martiška. Snáď len vďaka nim som knižku vzala na milosť. Lebo príbehu sa dá všeličo vytknúť. Ale deti majú iný názor... Niektoré pasáže (najmä šibenicu) som nemilosrdne pri čítaní cenzúrovala.  

Ale možno práve kvôli hororovým scénam si knihu so záujmom dočítal Veliký sám, nemal trpezlivosť s naším spoločným večerným slimačím čitateľským tempom.  A to som  mu už pomaly chcela podsunúť Adriana Mola. Asi ešte priskoro.

V edícii SME pre deti vyšli aj ďalšie pekné rozprávkové knihy. Čítali sme Rozprávky bratov Grimmovcov.

A naším obľúbeným je Čarodejník z krajiny Oz. Túto rozpávku mám rada aj ja.

Čarodejníka mal Veliký rád aj ako kreslený seriál, ktorý bežal na čt1. Doteraz ho máme v našom archíve rozpávok z TV. Existuje aj pekná japonská verzia (so slovenským dabingom), ktorá sa myslím dá pozrieť celá online.

Edíciu SME pre deti vydal Petit Press v roku 2008.

fotky: vlastné cez iPhone