Kto už niekedy nevyužil systém ja nič, ja muzikant, nech hodí kameňom. U nás doma by asi nič nelietalo. Okrem mierne alibistického hesla je to však aj originálny názov knižky, ktorú práve čítame.
Ja som stále na tom s jej autorom Braňom Jobusom rovnako, ako pred časom. Hľadám si k nemu cestu. A Malinkému sa stále páči. Mne sa zatiaľ páči, že do príbehu zakomponoval skutočného z mäsa a kostí živého slovenského violončelistu Jozefa Ľuptáka a zasadil tak červotoča Chruma do rýdzo slovenského kontextu. (Táto veta je úbohou rádoby napodobneninou dlhočizných vetných konštrukcií z knihy:-)
Ja som stále na tom s jej autorom Braňom Jobusom rovnako, ako pred časom. Hľadám si k nemu cestu. A Malinkému sa stále páči. Mne sa zatiaľ páči, že do príbehu zakomponoval skutočného z mäsa a kostí živého slovenského violončelistu Jozefa Ľuptáka a zasadil tak červotoča Chruma do rýdzo slovenského kontextu. (Táto veta je úbohou rádoby napodobneninou dlhočizných vetných konštrukcií z knihy:-)
si spominala ze to mas s Jobusom tazke =)
OdpovedaťOdstrániťale akoby som pocula jeho hlas, ked citam tu ukazku.
No ano, snažím sa nájsť si cestu k nemu. Je to cesta hrboľatá:-)
Odstrániť