Tretiak prišiel domov zo školy s dvoma správami. Prvá, že bude Hviezdoslavov Kubín. A teda sa má niečo naučiť naspamäť. Druhá správa - v triede sa vyskytli vši. A teda mu máme prekontrolovať vlasy. Tak sme hľadali básničku a vši.
S Hviezdoslavovým Kubínom máme už jednu skúsenosť. Druhácku. Vtedy sme to vyriešili šalamúnsky. Ja som mala nápady, čo by sa syn mohol naučiť. (Idealisticky som mala aj návrhy, ktoré by mali niečo do seba a páčili sa nielen mne, ale aj jemu a teda snáď aj ďalším deťom potom pri počúvaní v škole). A on mal svoj pragmaticky názor na to, čo je treba a čo je už príliš.
Takže sme to minulý rok nakoniec rozsekli Rúfusovou modlitbičkou "Rozhovor v parku so strážnym anjelom". Bola jedným z mojich tipov, a zároveň sa ju môj druhák nemusel učiť, pretože ju vie naspamäť snáď odjakživa. Samozrejme so žiadnou cenou domov neprišiel, lebo jeho interpretácia bola "príliš rýchla". V preklade - básničku odrapkal, nech to má za sebou. Viem ho pochopiť.
Tento rok nás to čaká opäť. A asi nie naposledy. Mám predstavu, že by sa mohol naučiť "Panpulónov", ale už som začula protesty, že je to príliš dlhé. No, pragmatické dieťa. Ešteže má dobrú pamäť.
Úlohy splnené - báseň nájdená, vši našťastie nie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára