Ryba Biba s hadom Radom

Pri čítaní Hlbokomorských rozprávok sa mi páčilo toto spojenie slov. Ryba Biba s hadom Radom. Taká malá básnička. A veľa ďalších nových zaujímavých slov. Napríklad taký batyskaf.

Okrem slov sa mi páčili obrázky. Tak veľmi, že premýšľam, ako to spraviť, aby som si niektoré ilustrácie z tejto knihy mohla zavesiť na stenu a nezničiť pri tom knihu. Pri čítaní a prezeraní niektorých kníh mám chuť zavesiť si ilustrácie z nich ako obraz, aby som sa na ne mohla pozerať častejšie ako len pri listovaní knihy. Pri čítaní Hlbokomorských rozprávkok dvojnásobne.

To je môj pohľad na knihu. A potom sú tu chalani. Tí ma pri čítaní počúvali každý svojím spôsobom. Veliký pozorne, ponáhľal sa, chcel vedieť, čo bude ďalej. Malinký ho zdržoval, lebo ten si naopak chcel prezerať strany, obrázky, vypytoval sa, čo tie nové názvy znamenajú, v príbehu sa strácal. Navzájom sa vyrušovali. 

Záver číslo jedna: túto knihu by si mal čítať každý sám. Po svojom.

Záver číslo dva:  "Ja mám teba, a ty máš zase mňa. To je najdôležitejšie." 
To by moji dvaja malí mali mať každý večer po anjeličkovi strážničkovi namiesto amen.
Krásny koniec. Rozrávkový.

autorky

fotky: ja na iPhone

názov: Hlbokomorské rozprávky
autorka: Monika Kompaníková
ilustrácie:  Veronika Holecová